Umenie, ktoré je počuť
Rok 2014 bol pre mňa naozaj zlomový. Dovtedy som svoje kresby zdieľal najmä na sociálnych sieťach – fungovali v digitálnom priestore, kde ich ľudia mohli lajkovať, komentovať a zdieľať. Bolo to fajn, ale stále to bolo „len“ online.
A potom prišla príležitosť, ktorá všetko zmenila. Rádio_FM vyhlásilo súťaž pre umelcov o dizajn merchu. Poslal som svoju ilustráciu a tá bola nakoniec vybraná a zrealizovaná na tričkách. Prvýkrát sa tak moje kresby stali fyzicky dostupné, ľudia si ich mohli obliecť a nosiť so sebou.
Pamätám si ten pocit – zrazu to nebol len obrázok na obrazovke, ale niečo, čo existovalo v reálnom svete. Bola to obrovská motivácia a zároveň potvrdenie, že kreslenie má zmysel.
Stretnutie, ktoré zmenilo smerovanie
Táto akcia mi priniesla ešte jednu veľkú vec – zoznámil som sa s vtedajším šéfdramaturgom Rádia_FM Marošom Hečkom. Netušil som, že toto stretnutie bude mať taký dlhodobý dopad. V nasledujúcich rokoch sme spolupracovali na viacerých projektoch, kde sa moje ilustrácie a jeho nápady krásne prepájali.
Prečo bol rok 2014 kľúčový
prvýkrát sa moje kresby dostali z online priestoru do reality,
začal som vnímať svoje ilustrácie ako niečo, čo môže mať reálny dosah na ľudí,
spoznal som človeka, s ktorým som neskôr vytvoril ďalšie významné projekty.
Keď sa na to pozerám späť, rok 2014 bol bodom, od ktorého sa odvíjalo veľa ďalších vecí. Umenie sa pre mňa prestalo viazať iba na digitálny priestor a začalo vstupovať do každodenného života – na tričká, plagáty, knihy či výstavy.
A práve to je na tom najkrajšie – že ilustrácie môžu existovať vo viacerých svetoch naraz. V online priestore si nájdu fanúšikov, ale až keď sa premietnu do reality, stávajú sa súčasťou ľudských príbehov.
